Ako v predošlom blogu, aj v tomto si na pomoc vezmem práve prebiehajúce protesty v Španielsku. Tie sú nakoniec nesmierne zaujímavé, pretože z klasických protivládnych demonštrácií bežne prítomných v časoch krízy vyrástli do protisystémových. Španieli nielenže požadovali zmenu vlády, ale dokonca zmenu systému. Nastolili požiadavku priamej demokracie!
Španieli už majú dosť reprezentatívnej demokracie, majú pocit, že ich zástupcovia na politickej scéne nezastupujú tak, ako by mali a skôr sa snažia vybojovať čo najväčší vplyv sami pre seba. Možno si poviete: No a čo? Tak to je predsa všade – politika je špinavá hra, kde ide o moc a trafiky a bežný človek, volič, je na poslednom mieste. Dobre, ale je to správne? Musí to tak naozaj byť?
Odpoveď je: Nemusí. Ba dokonca nesmie. Španieli to vedia, prečo to nevieme my. Väčšina z nás si dobre uvedomuje realitu a vie, že vládnucim politikom sme ukradnutí až na jeden deň, deň volieb. Prakticky celé štyri roky sa nás snažia presvedčiť, že práve tá ich strana nám zabezpečí ružovú budúcnosť. Samozrejme, nikto im neverí, aj keď sa niekedy vynorí nejaký nový politický subjekt, ktorý, ako sa zdá, by mohol byť aspoň trochu iný a lepší ako tie pred ním, no prirodzene, nakoniec sa ukáže, že je úplne rovnaký. A to je bežná realita zastupiteľskej demokracie. Bežná realita, ktorej už Španieli majú plné zuby.
Čo by teda tí naši Španieli chceli? Volajú po zmene volebného systému, chcú, aby na politickom živote mohli participovať samotní „obyčajní ľudia“, chcú, aby boli politici a štátni úradníci účinne kontrolovaní a kedykoľvek odvolateľní, jednoducho chcú priamu, respektíve participatívnu demokraciu. Vláda by tak skutočne išla od ľudí, už nie zhora nadol, ale zdola nahor. Až vtedy by sa takéto zriadenie mohlo plným právom nazývať demokraciou, vládou ľudu.
Toto chcú Španieli. Nič viac, nič menej. Nie je žiadny dôvod, aby sme niečo podobné nechceli aj my. Koniec koncov, situácia je v oboch krajinách pomerne podobná, aspoň pokiaľ ide o mieru nezamestnanosti. Lenže mám také obavy, že pokiaľ na Slovensku ľudia vznesú požiadavku priamej demokracie, pretečie vo Váhu ešte mnoho vody. Alebo sa mýlim? Odpoveď na túto dilemu tkvie možno v tom, že Slováci prakticky ani nevedia, že niečo ako priama demokracia existuje, myslia si, že lepší systém, ako máme dnes, sa ani nedá dosiahnuť, tak ako si kedysi mysleli, že nikdy nebudú mať vlastný štát. A tak nám zostáva len šomrať po krčmách. No možno sa mýlim. Aspoň dúfam…