Chcel som dnes písať o dvoch hlavných pilieroch skutočnej demokracie, ale natrafil som na serveri utopia.sk na tento text preložený Silviou Ruppeldtovou, ktorý k nám ako závan sviežeho vetra plynie rovno z revolučne naladeného Španielska. Dúfam, že mi odpustíte, že už v treťom článku po sebe sa venujem tejto krajine, ale to, čo sa tam momentálne deje, a to, aké požiadavky vzniesli protestujúci ľudia, ma napĺňa nádejou, že sa ešte v boji proti otrokárom nevzdávame. A preto som sa rozhodol v rámci svojho blogu opublikovať spomínaný text, ktorý bol 4. júna prednesený na madridskom námestí Puerta del Sol. Nech sa páči:
UŽ NESVIETIME NA TITULNÁCH STRANÁCH MÉDIÍ
Pred týždňom ste nás mali radi za to, čo o nás písali médiá, a dnes nás kritizujete za to, čo vám navrávajú tie isté médiá. Sociálne problémy, ktoré teraz využívajú, aby nás delegitimizovali, sú tie isté, ktoré existovali hneď v prvé týždne okupácií námestí, tie isté, ktoré vás a nás trápili dávno predtým, ako sme prišli na Sol, tie isté, kvôli ktorým tu stále bojujeme.
ŽIADATE OD NÁS RIEŠENIA
Riešenie, ktoré na tieto problémy požadujeme, je stále to isté, ako vtedy, keď sme sem prišli: priama participácia všetkých osôb na vytváraní potrebných spoločenských zmien.
VŠETKY OSOBY
Žena v domácnosti, ktorej práca nie je oficiálne uznaná ako práca. Osoba, ktorá podstupuje násilie za to, že má inú sexuálnu orientáciu. Živnostník, ktorý bol vysťahovaný a naďalej musí splácať hypotéku. Prisťahovalkyňa, od ktorej žiadajú papiere, aby dostala prácu, a prácu, aby dostala papiere. Študent či študentka, ktorých jedinou budúcnosťou je štipendium, ktoré mu/jej nikdy neumožní osamostatniť sa. Akákoľvek osoba, ktorú systém diskvalifikuje a snaží sa zamlčiavať jej existenciu a odsudzuje ju na zneviditeľnenie. Trhovníčka, ktorá si nedokáže zabezpečiť strechu nad hlavou. Robotníci a iní pracujúci, ktorí musia nadrábať celé hodiny nadčasu bez nároku na zaplatenie len zo strachu, aby neprišli o prácu…
STRACH
My všetci, ktorí z akéhokoľvek strachu nie sme slobodní, všetci sme odlišní, no spája nás rovnaký strach. Na námestí Puerta del Sol sme spoločný strach nahradili spoločnou podporou. Zjednotili sme naše zápasy, aby sme porazili strach, ktorý na nás uvalil systém. To všetko si však vyžaduje čas.
ČAS
Prijali sme za vlastné ich zhon, ich tempo, ich podmienky. STAČILO. Budeme kráčať pomaly, pretože kráčame ďaleko. Kráčame pomaly, pretože chceme ísť všetky a všetci spolu. Kráčame pomaly, pretože to chceme urobiť dobre. Kráčame pomaly, pretože cesta je rovnako dôležitá ako jej vyústenie.
ČO SA TEDA ZMENILO?
Že sme dospeli, že sme v každej jednej štvrti a obvode, v tisíckach miest po celom svete, že sme ešte väčšmi rozhorčené a rozhorčení a o to väčšmi vzájomne spojené a spojení, že ich klamstvá nás nezaslepia, že ich manipulácia nás nezabrzdí, že ich násilie v nás vyvolalo o to väčšiu silu, a že oni nás teraz zastupujú oveľa menej ako kedykoľvek. Že hoci už nesvietime na titulných stránkach, ale konečne sami píšeme prvú stranu svojich vlastných životov.
VYPNI TELKU, ZAVRI NOVINY A ZAČNI PÍSAŤ SVOJE VLASTNÉ DEJINY, KTORÉ SÚ ZÁROVEŇ DEJINAMI VŠETKÝCH!!!