Na dvere nám klope ďalšie pokračovanie krízy. Budúci rok by podľa odborníkov mal byť poriadne ťažký. Čaká nás teda ďalšie prepúšťanie, uťahovanie opaskov, stagnácie miezd, ale zvyšovanie cien, jednoducho, celkové zhoršenie úrovne hospodárstva. Zdalo by sa teda, a poniektorí to aj tvrdia, že kapitalizmus sa dostal do krízy. Že jednoducho nefunguje.
Myslia si to najmä tí, ktorí veria v silu voľného trhu, tí, podľa ktorých je kapitalizmus je riešenie, všeliek a záchrana ľudstva. Pre nich je kríza veľkou ranou v ich teóriách, v ktorých nevideli kapitalizmus ako brutálny otrocký systém, ale ako súťažnú hru založenú na konkurencii, obchode a súkromnom vlastníctve. A teraz sa zdá, že tieto hodnoty sú ohrozené, zdá sa, že kapitalizmus sa ocitol v slepej uličke. Je to však len zdanie. Pretože kapitalizmus stále funguje a funguje fantasticky. A hospodárska kríza je len jednou z jeho tvárí.
Kapitalizmus je totiž jedna veľká potvora. Ide o neuveriteľne adaptabilný a variabilný systém, ktorý môže fungovať rovnako dobre v demokracii, ako aj v diktatúre. Dokáže sa tváriť veľmi kamarátsky, ale aj naozaj hrozivo. A práve to je to, čo dokázalo oklamať mnohých ľudí, medzi ktorými nechýbali aj ľudia vysoko vzdelaní. Lenže kapitalizmus rozhodne nie je v kríze, akoby sa mohli domnievať, len stále viac a viac odhaľuje svoju pravú tvár.
Napríklad nezamestnanosť – udržiavanie vyššej nezamestnanosti vôbec nie je znakom krízy v útrobách kapitalizmu. Práve naopak, kapitalistom takáto nezamestnanosť vyhovuje, pretože je niečím ako bič. Bič na ľudí, ktorí sa boja prísť o svoje zamestnanie, o svoj často veľmi nízky zdroj peňazí a preto radšej mlčia a nezapájajú sa do protestov.
Nemýľte sa priatelia, kapitalizmus naďalej funguje, a funguje excelentne, najmä v prepojení s politickými špičkami. Pre kapitalizmus je typický bezohľadný finančný hyenizmus, ktorého sme často svedkami. Vplyvné finančné skupiny biznismenov bez akýchkoľvek škrupúľ skupujú a predávajú, na čom sa dá rýchlo a vynikajúco zarobiť, bez ohľadu na to, či v kúpenej a následne zreorganizovanej spoločnosti niekto dostane výpoveď a príde tak o zdroj živobytia.
Kapitalizmus vo svojej teoretickej podstate má blízko k politickým hnutiam, ako je fašizmus, nacizmus a rasizmus. Aj v kapitalizme totiž ide len o silných jedincov, tých, ktorí sa dokážu prebiť bez ohľadu na obete, jednoducho, len víťazi sú dôležití. O chudákov porazených sa nik nestará, sú slabí, nechcú byť vpredu, tak nech skapú.
Lenže tí, čo boli dosiaľ porazení, sa na celom svete začínajú hlásiť o slovo a o svoje miesto pod slnkom. Pochopili, že hoci ako jednotlivci sú možno slabí, ich sila je v ich spojení. Veď nakoniec, je nás drvivá presila, zatiaľ, čo kapitalistov je len hŕstka. Ale s kapitalizmom musíme skoncovať raz a navždy. Nedovoľme mu, aby nás zase oklamal jednou zo svojich krajších tvárí.