Je to jednoducho tak. Túto domnienku som získal ešte pred niekoľkými rokmi, keď som celý deň sledoval reportáže z roku 1989, ktoré vysielala Česká televize. Myslím, že tie dokumenty som pozrel veľmi pozorne a práve preto ma udivila jedna vec – ani jeden z protagonistov Nežnej revolúcie a ani jeden z opýtaných a diskutujúcich ľudí sa nevyslovil pre zavedenie kapitalizmu. Ba práve naopak – drvivá väčšina z nich chceli len reformovaný socializmus a samozrejme zánik vedúcej úlohy Komunistickej strany Československa.

No stále som si tak trochu myslel, že ide z veľkej časti skutočne len o moju domnienku. No len dovtedy, kým som si neprečítal rozhovor s riaditeľom Ústavu hospodárskych a sociálnych štúdií Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej Michalom Pullmannom. V tomto článku sa totiž okrem iného spomína aj prieskum z decembra 1989, ktorého výsledky sú najmä vzhľadom na dnešnú antikomunistickú posadnutosť skutočne zarážajúce – 52 percent ľudí si želalo doplniť socializmus trhovými prvkami, 41 percent chcelo pokračovať v socializme a len 3 percentá si želali čistý kapitalizmus!

Týmto prieskumom sa zaoberal americký historik James Krapfl. Ten podľa Pullmanna charakterizoval aj tri základné ideály Nežnej revolúcie: férovosť, slušnosť a socializmus. Samotný Michal Pullmann k tomu dopĺňa, že ľudia boli v roku 1989 bezpochyby veľmi nadšení, ale v žiadnom prípade nešlo o nadšenie pre kapitalizmus. Pokiaľ ide o privatizáciu veľkých štátnych podnikov, tak tú už nechcel skutočne vôbec nikto. Čo však predstavovalo problém, bola absencia akejsi konkrétnej vízie, ako by to vlastne celé malo vyzerať.

Je zaujímavé, že ani tí najväčší disidenti, ktorí socializmus skutočne nenávideli a mnohí z nich sa už videli na kapitalistickom výslní, si kapitalizmus vôbec nedovolili spomenúť, pretože dobre vedeli, že ho ľudia nechcú. Len si spomeňme na jeden z prejavov Václava Havla, v ktorom občanom Československa sľuboval modré z neba. Radikálne zaútočil na „ohováračov“, ktorí len podľa neho mútia vodu, keď prorokovali príchod nezamestnanosti, veľkej inflácie a vysokých cien. Vo svojej podstate teda aj on odmietal príchod kapitalistických neduhov, verme však, že to nebolo z vypočítavosti, ale len z naivity.

Nuž, čo dodať, nechali sme sa oklamať, čo sa za roky „slobody a prosperity“ už stalo tradíciou. Lenže zmena sa blíži…