Neviem, či sa mám smiať alebo plakať, ale toľko krátkozrakosti a obmedzenosti, koľko sa jej odráža v reakciách na moje posledné články som hádam ani nečakal. Je veľmi zarážajúce, keď inteligentní a vzdelaní ľudia vidia v takých čiernobielych farbách, že pre nich neexistuje žiadna alternatíva. Jestvuje pre nich len buď – alebo. To buď je slovenská pravica, čiže Dzurinda, Mikloš, Radičová, Sulík a tak ďalej a to alebo je naša takzvaná ľavica, ktorú reprezentuje Fico a spol. ďalej už mnohí „kritici“ môjho blogu nedovidia. Zarážajúce.

Pritom stačí len otvoriť oči a pozrieť sa do iných krajín, ktoré už alternatívy skúšajú sami na sebe. Padla tu napríklad požiadavka vysvetlenia, čo to vlastne znamená, keď si ľudia vládnu sami. Ak to pýtajúceho sa nenapadlo samotného, úprimne ma to mrzí, ale nevadí, hneď to vysvetlím. Ide samozrejme o priamu demokraciu, ktorá má byť ďalším krokom na ceste k spravodlivej spoločnosti. Že to podľa vás nie je možné? A prečo?

Nedeje sa náhodou niečo podobné napríklad na Islande, kde si ľudia vynútili zákon o všeobecnom referende a zároveň odmietli platiť dlhy, ktoré spôsobili politici a ľudí zodpovedných za krízu postavili pred spravodlivý súd? Nedeje sa niečo také už dlhšiu dobu vo Švajčiarsku, kde sa pravidelne zozbierajú podpisy potrebných dvoch percent voličov k vyhláseniu referenda na federálnej úrovni? Podľa wikipedie sa na všetkých úrovniach – obecnej, kantonálnej a federálnej –  každoročne vo Švajčiarsku koná viac ako 200 referend. To je, myslím si, dobrý príklad podstatne priamejšej demokracie, akú máme u nás.

Referendum je teda dobrou cestou k priamej demokracii. Určite sa teraz objaví množstvo komentárov, prečo by také niečo v našich podmienkach nemohlo fungovať a už teraz som si istý, že nebudú mať hlavu ani pätu.

No priama demokracia môže byť vytvorená aj zmenou volebného systému a celkového fungovania spoločnosti. Ak by som mal uviesť len taký príklad: Slovensko môže fungovať napríklad ako federácia ôsmych krajov so spoločnou centrálnou vládou, zákony však prijímajú jednotlivé krajské snemy, tie však nesmú byť v rozpore s centrálnou ústavou.

Jednotlivé zložky samosprávy môžu fungovať na obecnej úrovni. Obec je rozdelená na okrsky, z každého sa zvolí jeden zástupca do obecného zastupiteľstva, ten sa bude priamo zodpovedať svojim voličom trebárs na každomesačnom stretnutí, na ktorých môže byť kedykoľvek väčšinou voličských hlasov odvolaný a následne sa v bezprostredných voľbách zvolí iný zástupca.

Ďalšou zložkou je krajská samospráva. Každý okres bude mať piatich zástupcov v krajskom parlamente. Zástupcovia nemajú žiadnu imunitu, sú kedykoľvek odvolateľní, na každomesačnom stretnutí so svojimi voličmi musia v prípade potreby obhájiť svoje rozhodnutia, na nich môže byť kedykoľvek väčšinou hlasov odvolaní a následne sa v bezprostredných voľbách zvolí iný zástupca. Takéto stretnutia sa nemusia odohrávať vo fyzickej rovine, veď nakoniec, na čo nám je internet, však?

Ide o to, že každý zástupca na ktorejkoľvek úrovni bude povinný svoje rozhodnutia v prípade požiadavky svojich voličov obhájiť, ak sa mu to nepodarí, bude mu hroziť odvolanie. Takto si každý poslanec uvedomí svoju zodpovednosť pred svojimi voličmi.

Pokiaľ ide o vládu, jej členovia by sa vyberali na základe rozsiahlych odborných pohovorov, ktoré by vykonávala komisia zložená z najlepších odborníkov, napríklad profesorov, univerzitných učiteľov alebo vedeckých pracovníkov. Zodpovedali by sa však samotným občanom, ktorí by v prípade nesúhlasu s ich rozhodnutiami mohli na základe zozbierania určitého množstva podpisov iniciovať ich odvolanie.

Samozrejme, ide len o náčrt systému, má ešte veľmi ďaleko do reálnej podoby aj v teoretickom zmysle, ale myslím si, že by to v zásade bolo možné. V každom prípade je dobré o tejto problematike vyvolať verejnú diskusiu, veď čím viac hláv, tým viac rozumu.