Je mi ich naozaj ľúto. Snažia sa, ako len môžu a my, tá hnusná zberba zamestnancov, ich vôbec nevieme doceniť. Ale konečne sa dočkali. Na scénu totiž prichádza superhrubá mzda.

Nechajme na chvíľu bokom úvahy o jej pozitívach či negatívach, hoci ako sa zdá, je to prakticky zbytočný krok tejto zaujímavej vlády, ktorý by som prirovnal zhruba k pracovnej činnosti človeka, ktorý sa vo svojej práci nudí a svoj čas zabíja tým, že z jednej strany stola na druhú prekladá svoje písacie potreby. Čiže, ide o len o vykázanie akejsi činnosti, aby na konci volebného obdobia mohli členovia vlády povedať, že aké fajnové a prospešné novosti nám oni za štyri roky pripravili, hoci ich reálny význam je prakticky nulový.

Nezaoberajme sa ani vyjadreniami odborárov, podľa ktorých vďaka nevedomosti obyčajného človeka (mám na mysli normálneho obyčajného človeka) na základe zmätočných vysokých čísiel superhrubej mzdy môže pri prijímaní do práce zamestnanca oklamať zamestnávateľ a to tak, že obyčajný človek sa z tých hodnôt nevysomári a nakoniec jeho čistá mzda bude nižšia, ako by sa pôvodne zdalo.

Mňa v tejto súvislosti oveľa viac zaujalo zadosťučinenie zamestnávateľov a ich „chudáčikovské“ vyjadrenia. Ako sa pre Hospodárske noviny vyjadril riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina, doteraz zamestnanci nevedeli, koľko na nich chudáčikovia zamestnávatelia musia doplácať. Citujem: „(Hrubá mzda pozn. aut.) Nehovorí ani o tom, koľko človek zarobí, ani koľko stojí svojho zamestnávateľa. Z tohto dôvodu superhrubá mzda zavedie poriadok, pretože prináša reálny údaj o tom, koľko v skutočnosti stojí zamestnanec a koľko z toho v skutočnosti aj dostane.“

Takže až teraz som to celé pochopil. Ono to nie je tak, že zamestnávatelia majú z často otrockej práce svojich zamestnancov obrovské zisky a to najmä v chudobných krajinách, ale naopak my, darebáci, ich vykorisťujeme, pretože oni musia na nás doplácať! Nie nie, to nie zamestnávatelia zneužívajú zamestnancov, ale zamestnanci zneužívajú zamestnávateľov!

Vážení zamestnávatelia. Dovoľte mi, aby som sa vám týmto ospravedlnil za všetky náklady, ktorými vám my, zamestnanci, otravujeme život, prepáčte nám za to, že nám vôbec musíte dávať výplaty, že za nás platíte akékoľvek odvody, na ktoré by sme nemali mať nárok, pretože si ich rozhodne nezaslúžime, keďže pre vás pracujeme tak málo a nie 24 hodín denne a 7 dní v týždni. Ste úžasní, konečne som to pochopil. To my sme tí zlí. Dúfam, že sa naša zaujímavá vláda rozhodne prijať zákon zakazujúci vyplácanie miezd. Aby ste už na nás konečne nemuseli doplácať.