Predsedníčka vlády včera slávnostne otvorila taiwanský kolos, ktorý má v trenčianskom regióne postupne zamestnať tritisíc ľudí. To by bolo v poriadku, viacmenej, to nie je to, prečo mi zostalo zle. Náhla chuť zvracať na mňa prišla, keď som si prečítal jej vyjadrenia o mzdách v tomto podniku. Chválila taiwanských zamestnávateľov, že už teraz si ľudia u nich zarobia 500 eur. 500 eur… Obrovská suma, že? Napríklad pre muža, ktorý živí svoju rodinu…. No problém je niekde inde. Tých 500 eur je totiž veľmi diskutabilných. Podľa mojich informácií táto suma nie je v zhode s realitou. Bežne sa tam totiž zarába okolo 350 až 400 eur.

Agentúra, ktorá správu priniesla, neuviedla, či 500 eur je myslené ako čistá alebo ako hrubá mzda. No v jednom aj v druhom prípade je to úbohé. Ďalšou alternatívou je možnosť, že človek pracujúci v tomto podniku skutočne zarobí 500 eur čistého, ale len v tom prípade, že bude pracovať soboty nedele nadčasy a tak ďalej, skrátka „odnevidím donevidím“.

Je mi skrátka zle z toho, ako premiérka v priamom prenose chváli vykorisťovanie, nie aby sa zastala svojich ľudí a nahlas povedala: „Tých 500 eur je málo, mali by ste svojim zamestnancom plat zvýšiť, pretože z takejto sumy predsa nikto nemôže žiť dôstojne.“ Samozrejme viem, že podobných slov sa z úst slovenských politikov nikdy nedočkám, tí by radšej nechali svojich ľudí povešať, ako by mali ísť proti „investorom a zamestnávateľom“. Len by ma tak zaujímalo, keby pani premiérka skúsila žiť z 500 eur a je jedno, či hrubého alebo čistého.

A je mi zle aj z nášho ministra financií, ktorý opäť predviedol svoju povesť kvalitného iluzionistu. Vo svojom vyjadrení, v ktorom priznal, že životné náklady ľudí budú rásť podstatne rýchlejšie, ako si doteraz jeho rezort myslel, jedným dychom dodal, že ale vlastne sa ľudia aj tak budú mať lepšie, keďže sa vytvárajú tisícky nových pracovných miest. Opäť klasické splietanie jabĺk s hruškami a makroekonomických čísiel s údajmi o reálnom dopade na ľudí. Ale na to sme si na Slovensku už zvykli – dvadsať rokov máme krásne čísla, ale stále sme nepríjemne chudobní. No asi preto, že sme všetci takí leniví a nechce sa nám pracovať.